Prečo srnčatá pred kosačkou neutečú?
Inštinkt, ktorý mláďa v prírode chráni, sa pri stretnutí so strojom mení na smrteľnú pascu. Vysvetlenie, prečo samotné plašenie nestačí.
Srnča prichádza na svet koncom mája alebo v júni, teda presne v čase, keď sa na lúkach začína prvá kosba. Prvé dva až tri týždne života ešte nevládze utekať pred nebezpečenstvom. Príroda mu preto dala inú ochranu: pri ohrození sa pritisne k zemi, stočí sa do klbka a ostane úplne nehybné. Vo vysokej tráve ho tak takmer nič nenájde.
Tento inštinkt funguje skvele proti líške alebo dravcovi. Predátor sa spolieha na pohyb a pach, a čerstvo narodené srnča takmer nezapácha. Srna ho navyše necháva samé po väčšinu dňa a vracia sa len na krátke nakŕmenie, aby k nemu neprivádzala pozornosť. Z pohľadu prírody je ležať a nehýbať sa tá najlepšia stratégia.
Kosačka je však niečo, na čo sa srnča za tisíce rokov nepripravilo. Stroj sa nepribližuje ako predátor, ale rovnomerne postupuje po celej ploche. Mláďa reaguje jediným spôsobom, ktorý pozná: pritisne sa ešte viac k zemi. Preto nepomáha ani plašenie, ani hluk motora, ani to, že kosec ide pomaly. Srnča nevstane, kým je už neskoro.
Jediné, čo spoľahlivo pomáha, je nájsť ho ešte pred kosbou. Ľudské oko ho v tráve prakticky nemá šancu zbadať, termokamera na drone ho však vidí ako teplý bod na chladnom pozadí. Preto lietame skoro ráno, kým lúka nezohreje a rozdiel teplôt je najväčší. Nájdené mláďa opatrne presunieme mimo kosenej plochy, kde si ho srna po kosbe opäť nájde.
